Keď som sa pred pár rokmi začala zaujímať o SLOW FASHION, výrazne som prehodnotila svoje nákupné správanie. Začala som sa vyhýbať fast fashion predajniam v obchodných centrách, nakupujem omnoho menej, ale lokálne a radšej siaham po výrobkoch z kvalitných materiálov. Ako vo všetkom, aj pri móde však veľmi ľahko hrozí, že človek podľahne tzv. greenwashingu (praktikám rozširovania nepravdivých alebo skreslených informácií značiek s cieľom vybudovať si obraz ekologicky zodpovednej firmy). Jednou z prvých obetí bola u mňa pravá koža, ktorú mnohé značky odsúdili z etického aj ekologického hľadiska. Je však vegánska koža zodpovednejšou voľbou?
Pravá koža a jej pravá tvár
Ak sa chceme odvolávať výlučne na ochranu práv zvierat a s tým súvisiacu problematiku odlesňovania, pravá koža ťahá za kratší koniec. Nič však nie je tak jednoduché, ako slogany „eco-friendly“ firiem. Ak uvažujeme v širších súvislostiach, vegánska koža so sebou prináša rovnako, ak nie viac ekologických otáznikov ako tá pravá.
V skratke najmä preto, že za vznešeným pomenovaním „eco“ či „vegánsky“ sa vlastne ukrýva plast. Áno, tá vaša nová a asi nie práve najlacnejšia vegánska kabelka je pravdepodobne vyrobená z PU, PVC či iného umelého vlákna. A ako vieme, ich výroba sa spája s produkciou toxínov, a v prírode sa tak ľahko nerozložia. Navyše, oproti pravej koži vydrží umelá omnoho menej, čiže z dlhodobého hľadiska je udržateľnosť ekologickej kože skutočne sporná.
Proti pravej koži často figuruje aj argument jej farbenia, na ktoré sa kedysi skutočne používali veľmi škodlivé chemikálie, ktoré zvykli končiť v riekach. Udržateľné značky však už dnes pracujú s látkami bez obsahu chlóru, ťažkých kovov či formaldehydu a miesto toho je pravá koža upravovaná použitím tých rastlinných. Zároveň si dnes uvedomelé firmy strážia vypúšťanie emisií do ovzdušia, spotrebu vody aj bezpečnosť zamestnancov pri práci.
Na pôvode kože záleží
Najväčšou etickou dilemou v prípade kožených výrobkov je pôvod materiálu, ktorý je tŕňom v oku ochrancov a milovníkov zvierat. V ideálnom svete by sme boli všetci vegetariáni a žiadne zviera by nemuselo umrieť. Na svete by bolo menej hladujúcich, viac miesta či menej chorôb, no zároveň by sa spomalila ekonomika, asi miliarda ľudí by prišla o prácu a je otázne, aký dopad na životné prostredie by malo zvýšenie produkcie umelej kože (zdroj: Aktuality.sk). Ako som už spomínala, nie je to také jednoduché, ako sa môže zdať. Preto je v prvom rade dôležité klásť dôraz na to, kde a za akých podmienok sa zvieratá chovajú.
Zodpovedné firmy na svoje produkty používajú kožu, ktorá je sekundárnym produktom mäsového priemyslu, v podstate teda hovoríme o odpade. S takouto kožou pracuje aj česká značka Bagind, ktorú som spoznala už v čase jej vzniku. Lukáš, jej zakladateľ, veľký dobrodruh, na svojich cestách po Indii stretol kožiara Dennisa, ktorý mu na počkanie vyrobil batoh. Ten mal neskôr doma v rodnom Česku taký úspech, až sa to Lukáš rozhodol premeniť na podnikateľský plán. Spojil sa s Dennisom a na náš trh priniesol poctivé, ručne šité batohy z kozej kože.
Bagind s Dennisom spolupracuje dodnes, a na svoje produkty využíva výlučne kožu od spriatelených mäsiarov, ktorí mäso získavajú od lokálnych farmárov. Kože sa čistia mechanicky, ručne, olejujú sa prírodným olejom a opaľujú na slnku. Aktuálne pre Bagind v Indii produkty vyrába 12 rodín s kožiarskou tradíciou. Posledne ku „kozám z Indie“ pribudli aj kúsky z hovädzej kože a prírodného plátna z Kolumbie, Lukáš tam dal prácu ďalším 15 ľuďom. Lebo dôležité je myslieť aj na to, kto, kde a v akých podmienkach produkty vyrába.
Tak čo, pravá či umelá?
Výrobou produktov sa však všetko len začína. Ak chceme myslieť skutočne udržateľne, zaujímať sa musíme aj o to, ako k nám produkty cestujú, ako sú zabalené a čo s produktmi, ktoré sa nepredajú či vo výrobe pokazia. Presne tak uvažuje aj Bagind, ktorý používa recyklovateľné balenia a v špeciálnej kategórii zákazníkom ponúka aj „Unikáty“. Sú to napríklad kúsky vyrobené na objednávku s vyrazenými iniciálkami, ktoré si zákazníci nakoniec neprevzali, či produkty s odlišnou štruktúrou alebo tónom farby, ako je bežné. Predávajú sa za zníženú cenu, len aby sa nemuseli vyhodiť. Lebo aj o tom je zodpovedný prístup.
Suma sumárum, vegánska či „eco“ koža môže byť na konci dňa pokojne tou menej udržateľnou voľbou. Ak siahneme po koženej kabelke, taške či batohu od uvedomelej značky, ktorá v procese výroby berie ohľad na životné prostredie a používa výlučne kožu z overených zdrojov, a budeme ju nosiť dlhé roky, urobíme planéte väčší osoh ako novou vegánskou kabelkou každé tri, štyri roky. Kvalitná pravá koža vám vydrží pokojne aj celý život, rokmi zreje, získava patinu. To sa o tej vegánskej povedať nedá, rokmi na kvalite skôr stráca. V tomto duchu sa v rozhovore pre magazín The Independent pred dvoma rokmi vyjadrila aj riaditeľka Inštitútu pre kreatívne technológie spracovania koží, Rachel Garwood: „Pravá koža je v súčasnosti oveľa priateľskejšia k životnému prostrediu ako mnohé jej umelé alternatívy.“ A s Rachel sa hádať rozhodne nebudem…
* Článok vznikol v rámci reklamnej kampane pre značku Bagind, je však originálnym autorským dielom a vychádza z nezávislých zdrojov a skúseností autorky.
