Slow Style

Slow style life: 5 dôvodov, prečo som sa rozhodla spomaliť

Takí sme boli a takí sme. Čo sa zmenilo? U Karola všetko po starom. Šetrí na server a popri tom sa snaží vyhnúť mojim cestovateľským plánom. Úspešnosť 50 na 50, a tak má stále o čom písať. A ja som sa konečne rozhodla spomaliť. Toto je 5 dôvodov, prečo skúsim cestu slow style života.


Kúpele Bojnice

Po založení blogu v marci 2017 sa veľa vecí zmenilo. Mnohé zmeny som očakávala, iné ma prekvapili. Viac aj menej, pozitívne aj negatívne. Čo som však nečakala, je fakt, že cestovanie podľa „blogerskej šablóny“ mi nebude robiť radosť. Práve naopak, v mnohých momentoch ma zarmucovalo, vyčerpávalo, hnevalo a robilo zo mňa hlupáka. V naháňaní sa za nezmyselnými cieľmi, ktoré som si vlastne ani nikdy nechcela dať.

Blogeri ovplyvňujú, sú si vedomí svojej moci?

Čím dlhšie blogujeme a vystupujeme na sociálnych sieťach, tým intenzívnejšie vnímam jednu vec. Byť blogerom či značkou, akoukoľvek „vecou verejnou“, ide ruka v ruke s obrovskou zodpovednosťou. Uvedomila som si, že nie som nadšená, ako mnohé tieto „veci verejné“ so svojou mocou a vplyvom narábajú.

Ako povzbudzujú ku konzumu a masovosti, ako ľuďom podsúvajú ideál krásy, vzťahu či dovolenky. Ako sa stáva dôležitejším väčší počet lajkov na Instagrame ako intenzita a hodnota zážitku. Ako nosíme oblečenie, ktoré je trendy, miesto toho, čo sa nám páči. Alebo sa ani nezamýšľame, čo sa nám vlastne páči? Ako si radšej kúpime desať tričiek, ktoré niekde v Ázii vyrobila žena bez nároku na pracovnú prestávku ako by sme mali podporiť menšieho výrobcu. Alebo je nám to jedno?

Ja som o tom posledné mesiace často premýšľala a prišla som k záveru, že skúsim spomaliť. V cestovaní, móde, jedle, v živote. Celé to odštartovalo týchto 5 impulzov.

1 BALI

Na začiatku roka mi napísala jedna slečna z USA, ktorá ma sledovala na Instagrame. Práve vtedy som sa v stories pýtala, či sa mi oplatí odletieť si z Taiwanu, kam sme plánovali ísť, na 5 dní na Bali. Vraj tam určite musím ísť a že ak chcem, pridá ma do diskusnej skupiny na tému Bali, ktorú založila s pár dievčatami. Super, vravím si, dozviem sa veľa praktických informácií.

Bolo tam asi desať dievčat z celého sveta. Niektoré z nich na Bali ani nechceli ísť, mali iné sny. Ale nakoniec sa zhodli, že Bali bude „lepšie pre ich Instagram“. Keď som im napísala, že asi ostaneme celý čas na Taiwane, začali ma hecovať. Poslali mi desiatky nastajlovaných fotiek, básnili o tom, aký krásny máme feed a ako nám fotky z Bali pomôžu získať ešte väčší „engagement“. Navyše, Bali je tým najväčším rajom, aký si len viem predstaviť. Nechala som sa ukecať a kúpila letenky. Veď o Bali zatiaľ každý rozprával len v superlatívoch. Tak prečo nie?

Navštívili sme tam množstvo tých úžasných miest zo zoznamu. O tom, čo s nimi a miestnymi robí masový turizmus, sa však v tomto článku nechcem rozpisovať. Tu a teraz chcem povedať len toľko, že to miestami bola fuška. Niekoľkokrát sme boli unavení, no mne stále znelo v hlave, že tam predsa musím ísť, keď sme už prileteli. A tak sme išli. Ale už to nebola tá moja bežná radosť, už to bola povinnosť. Nehovoriac o tom, ako to celé ničilo Karola.

V duchu sa vraciam na Srí Lanku, kde sme boli v roku 2015. Bola to naša prvá exotická dovolenka. Po večeroch sme sa rozprávali s Kausikem, miestnym chalanom, a popíjali pivo alebo rum. Nohy sme mali namočené v bazéne, veľa sme sa smiali. Spoznali sme množstvo domácich a videli kopu nádherných miest. Niektoré z nich nemám na fotke. Sú mi však omnoho známejšie ako iné, ktoré som na fotke zachytila. A tak je to dobre. Tak chcem cestovať. Pre seba, svoju radosť a naplnenie. Až potom ma bude tešiť o tom aj napísať.

Na svete je veľa krásnych krajín. Chcete ísť do Kórey? Do toho! Nechoďte radšej na Bali, lebo to bude vyzerať krajšie na sociálnych sieťach. Ani preto, lebo tam bola blogerka, ktorú obdivujete. Keď si kúpite podobné šaty, nájdete rovnaké miesto a urobíte tú istú pózu, neprinesie vám to ani úspech ani šťastie. Šťastní budete, keď vystúpite na letisku v Soule.

2 INSTAGRAM

Zdroj nekonečnej inšpirácie, informácií a v neposlednom rade aj priateľstiev. Dlho som tejto sociálnej sieti odolávala, lebo som sa nechcela ponoriť do ďalších online vôd, ktoré by ukrajovali z môjho voľného času. So založením blogu však prišlo aj založenie účtu na Instagrame. Najprv som mu nevenovala veľkú pozornosť a raz za čas som pridala obrázok. Čím viac som sa však zaoberala štúdiom marketingu pre blogerov, tým viac som začala chápať význam Instagramu.

Čas strávený s mobilom v ruke bol stále dlhší a dlhší. Treba postovať každý deň. Nie, treba to každý druhý deň. A nezabudni byť aktívny vo svojom „niche“. Reaguj na komentáre svojich followerov a nezabudni sa občas prekliknúť aj na ich feed. Nechaj lajk, okomentuj. Ukáž svojim fanúšikom, že ti záleží. Nahrávaj stories. Vystúp z komfortnej zóny a toč videá. Vymysli súťaž. Tieto rady sa na mňa sypali z každej strany a ja som si ich brala k srdcu. Jednak preto, že mi na našich followeroch úprimne záleží (už neraz mi skvelo poradili alebo ma podporili) a na druhej strane, každý bloger chce rásť. A ak nejaký tvrdí, že je mu to absolútne jedno, pravdepodobne nehovorí pravdu.

Veď je úplne prirodzené a myslím, že aj v poriadku, keď sa ako blogeri zaoberáme tým, koľko ľudí nás číta či sleduje a koľkí na naše posty reagujú. Ten obsah vytvárame pre nich a nie je to hračka. Chce to hodiny práce a keď je potom dosah úbohý, pochopiteľne prichádza frustrácia. Máme tendencie začať sa porovnávať s inými a spochybňovať svoju kvalitu. Alebo dokonca význam toho, čo robíme.

No na konci dňa sú to všetko len a len čísla. Počet srdiečok, ktorý absolútne neodzrkadľuje hodnotu, ktorú pre nás daný obrázok má. Je len výsledkom nejakej Instagramovej náhody, toho, koľkým ľuďom sa zobrazil a koľkým sa ho v danú chvíľu chcelo ohodnotiť. Nevypovedá o jeho skutočnej cene, tú sme mu predsa stanovili my už len tým, že sme sa ho rozhodli zverejniť.

Instagram, si pre mňa dôležitý, lebo mi (zatiaľ zadarmo) ponúkaš priestor, kde môžem prezentovať svoju prácu. Áno, chcem okolo nášho blogu vybudovať veľkú skupinu fanúšikov a chcem aj sledovateľov, ktorých bude zaujímať náš obsah. Len ešte musím vymyslieť, ako sa s tebou popasujem, lebo za všetok ten čas mi nestojíš. Lebo vieš, na konci dňa si len čísla a čísla.

3 ZDRAVIE

Zásadným dôvodom, prečo som sa rozhodla spomaliť, je zdravie. Posledných niekoľko mesiacov behám po lekároch a snažím sa zistiť, prečo ma stále bolí žalúdok, prečo mi vypadávajú vlasy a prečo som tak neuveriteľne unavená. A pritom je to preto, lebo jednoducho unavená som. Z cestovania, ktoré mi prestalo robiť radosť, zo sociálnych sietí, ktoré mi priťahujú slučku na krku. Z konzumu, masovosti a nezmyselných ideálov, ktoré šíria. Z množstva frustrovaných duší, ktoré sú ich produktom.

Poďme sociálne siete využiť na to, aby sme šírili dobré veci. Motivujme, inšpirujme a najmä, buďme sami sebou. Nie každý má tehličky na bruchu, zadok bez celulitídy, dom na pláži a dokonalý vzťah. Máme faldy, celulitídu aj strie, hypotéky a lízingy, zbabrané vzťahy a dni, keď nemáme chuť ani vyliezť z postele. To však neznamená, že sme horší, menejcennejší alebo neúspešnejší. Makajme na sebe, ale robme to pre seba. Inak to nemá zmysel. Ani keď to dostane veľa srdiečok.

4 ODPAD

Doteraz bola reč najmä o odpade v hlave a duši. Áno, ten je kľúčový, no okrem neho tu máme aj taký, ktorý nám zaplavuje planétu. Videla som ho na Bali, videla som ho v Maroku, vídam ho aj doma. V Bratislave, v Tatrách, v Slovenskom raji. Nemusíme naše domácnosti od základov prekopať a stať sa majstrom „zero waste“, úplne stačí, keď sa nad tým začneme zamýšľať. Nebláznime, keď nám na jeden deň zatvoria obchody. Nerobme si predapokalyptické zásoby vecí, ktoré o týždeň pokazené vyhodíme. Nekupujme si každý deň minerálku v plastovej fľaši. A najmä ju nenechávajme prázdnu ležať v lese či na pláži.

5 KONZUM

Žijeme v dobe, v ktorej sa nám žije dobre. Áno, aj tebe. Predpokladám, že máš počítač, tablet alebo smartfón, na ktorom čítaš tento text. Podľa štatistiky zverejnenej na Statista.com priemerný Európan vymení svoj telefón po menej ako dvoch rokoch od kúpy. Jedným z najčastejších dôvodov výmeny telefónu publikovaným na rôznych diskusných fórach je túžba po novom modeli.

Rovnako som v diskusiách narazila na to, že mladé dievčatá si radšej kúpia 10 lacných, nekvalitných a často v nehumánnych podmienkach vyrobených tričiek ako jedno poriadne. A divíme sa, keď ich obľúbená celebrita, blogerka alebo akýkoľvek iný „role model“ prezentuje to isté?

 

View this post on Instagram

Inspired by sweet, talented and inspiring blogger @betty_on_the_go I have a little challenge for you! Let’s agree that for the next 24 hours we are not allowed to say anything negative❤️ #goodvibesonly . . Are you accepting the challenge? Who is with me? #staypositve . . My outfit: dress @vivien.mihalish sandals @zoot_sk . . #shemakesmetravel #slovakia #bojnice #castle #TheTravelersHouse #somfashionista #girlsthatexplore #girldiscoverers #ladiesgoneglobal #girlgetters #travelgirlsgo #girlsthatwander #wearetravelgirls #globelletravels #ladieslovetravel #girlslovetravel #sheisnotlost #shetravels #pelipecky #milujemcestovanie #slovakiaday #beautifulslovakia #slovakiatravel #takeslovenske #dnescestujem #dnesnosim #instasvk

A post shared by VERONIKA & (sometimes) KAROL (@shemakesmetravel) on

 

Na sociálnych sieťach som si najčastejšie všimla dva extrémy. Buď sa prezentujú značky, ktoré za nízke sumy predávajú kvantá nekvalitného oblečenia pochybného pôvodu alebo tie luxusné, ktorých pozadie je často rovnako smutné a spoločenská zodpovednosť ich majiteľov ešte viac.

O prvom som presvedčená, lebo mi pravidelne chodia ponuky na spolupráce. Pošlú mi oblečenie, ja sa v ňom odfotím, označím značku a svojim sledovateľom ponúknem aj zľavu. Keď si niečo kúpia, ja na tom ešte aj zarobím. Robia to mnohí, určite ste si to všimli. S formou spolupráce ako takej nemám najmenší problém, je to promo a za to sa platí. Problém je v tom, komu sme tú reklamu ochotní robiť. Na každú takúto ponuku som odpovedala rovnakou otázkou. Zaujímalo ma, kde a v akých podmienkach je ponúkané oblečenie vyrábané. Odpoveď mi doteraz neprišla ani raz. Záver si urobte sami.

Druhý prípad je možno ešte smutnejší. Veľa dievčat túži po kúskoch s presláveným menom a je ochotných vyhodiť nemalé peniaze, aby aspoň jeden mohli mať doma. Ďalšia skupina si naivne myslí, že luxusné značky predsa musia byť etickejšie a zodpovednejšie. Veď čo iné okrem nápisu by na nich potom stálo toľko peňazí? V to som kedysi dúfala i ja. Nikdy by mi ale nenapadlo, že tieto značky radšej spália nepredaný tovar, než by ho ponúkli lacnejšie. Ceny si predsa treba udržať.

Aj ja mám v skrini fast fashion kúsky a značkové kabelky. Všetko to teraz rituálne nevyhodím (podľa Council for Textile Recycling každý Američan ročne vyprodukuje 37 kilogramov textilného odpadu, zatiaľ čo daruje alebo zrecykluje len 5 kilogramov). Dala som si však záväzok, že aj k móde budem odteraz pristupovať pomaly. Podporovať značky, ktoré vyrábajú eticky a udržateľne.

A čo som vlastne chcela povedať? Celé to začalo úvahou, akú moc majú sociálne siete. A keďže sme sa týmto blogom stali tak trochu „vecou verejnou“, rozhodli sme sa, že sa odteraz budeme snažiť podporovať veci a myšlienky, ktoré sú toho hodné. Inšpiratívne, etické, šíriace dobro a osvetu.

Dúfam, že na tejto ceste ostanete s nami.

Veronika