Slow fashion. Móda pomalá, zodpovedná, etická, ekologická, lokálna, všetky tieto prívlastky jej pokojne môžeme dať. Postupne sa dostáva do povedomia aj u nás a hoci ju stále mnohí považujú za výstrelok doby, jej korene siahajú do dávnej minulosti.
Prenesme sa do Ríma 1986. Na námestí Piazza di Spagna vedľa Španielskych schodov sa schyľuje k otvoreniu pobočky McDonald´s a novinár Carlo Petrini, podobne ako mnohí ďalší Rimania, nie je z predstavy fast food konceptu nadšený. Ten predsa popiera všetko to, v čo pravý Talian verí. Jedlo má byť pôžitok, nie preteky. A tak zorganizoval protest, ktorý dal základy hnutiu prezentujúcemu potrebu kvality a poctivej výroby. Slow Movemet sa rýchlo rozšírilo do celého sveta a okrem slow food predstavilo aj koncepty ako slow fashion či slow travel.
Slow Movement nevyzýva k lenivosti a apatii, práve naopak. Vyzýva k tomu, aby sme o svojich rozhodnutiach a ich dôsledkoch uvažovali. Aby sme nekonali čo najrýchlejšie ako sa dá, ale čo najlepšie ako sa dá. Aby sme si zážitky vychutnávali miesto toho, aby sme ich počítali. Aby sme preferovali kvalitu nad kvantitou. Aby sme vyrábali čo najpoctivejšie, nie čo najlacnejšie. Aby sme sa nenaháňali za vecami, z ktorých sa nebudeme mať kedy a s kým tešiť. Aby sme žili dobre, kvalitne a poctivo. A presne z týchto princípov vychádza aj slow fashion.
S kamarátkami počas fotenia kolekcie slow fashion značky Severanka na Orave. Autor foto: @rebecca.photography.rp
Ako vzniklo Fashion Revolution hnutie
Téma slow fashion sa do celosvetovej diskusie dostala v roku 2013. V stredu 24. apríla sa v bangladéšskej metropole Dháka zrútila budova Rana Plaza, kde sídlila továreň na oblečenie. Budovu s dvoma nelegálnymi poschodiami deň pred tragédiou kvôli narušeniu statiky evakuovali. V deň tragédie však boli pracovníci opäť na mieste. Keby sa nevrátili do práce, prišli by o celomesačnú výplatu. V troskách továrne umrelo 1130 ľudí a vyše 2500 bolo zranených. Preto, aby sme si mohli kúpiť tridsiate šieste 5-eurové tričko…
Ide o doteraz najtragickejšiu udalosť v dejinách módneho priemyslu. V reakcii na tieto udalosti bolo v Londýne založené hnutie Fashion Revolution s cieľom bojovať za etickú, udržateľnú a transparentnú módu.
Okrem nehumánnych podmienok zamestnancov, ktoré idú často ruka v ruke práve s fast fashion, propagátori zodpovednej módy upriamujú pozornosť aj na ekologický rozmer. Módny priemysel je druhý najviac znečisťujúci priemysel na svete – hneď po biznise s ropou. Aj preto ozaj nastal čas na revolúciu vo vnímaní módy. Množstvo lacných, nekvalitných a sezónnych kúskov je preto rozumnejšie vymeniť za zopár kvalitných a nadčasových.
Spoznajte skutočnú cenu
Ak chcete prispieť k pozitívnej zmene, skúste sa aj vy zamyslieť nad tým, ako k móde pristupujete. Nemusíte hneď presedlať výlučne na fair-trade značky, možno len prehodnoťte svoje nákupné správanie. Niekde začať treba. Ak vás zaujíma, nakoľko sú vaše obľúbené značky „slow“, môže vám pomôcť táto stránka, kde sa dozviete, ako sú na tom v prístupe ku klimatickým zmenám, environmentálnej politike či vo vzťahu k zamestnancom. Aká je v skutočnosti cena toho lacného trička?
